Lucia Sasková - Prostitútka

VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ 

ROK VYDANIA: 2016

ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 296
VÄZBA: pevná

KEDY SI PREČÍTAŤ: Ak máte radi príbehy, pri ktorých nedokážete s istotou určiť hranicu medzi skutočnosťou a fikciou. 

RECENZIA:
Kniha Prostitútka je piatym románom autorky Lucie Saskovej, ktorá zaznamenala obrovský úspech medzi čitateľmi so svojim románom Zlatokopka, ktorý sa stal bestsellerom. Častokrát som sa stretla s názorom, že ľudia zvyknú porovnávať jednotlivé diela toho istého autora, predovšetkým v prípadoch, keď s tým predchádzajúcim zožal u čitateľov veľký úspech, a tak nejako sa potom prirodzene naskytne otázka, či ešte dokáže v ďalšej knihe poskytnúť niečo zaujímavé a "neotrepané". 

Keďže pre mňa bola kniha Prostitútka prvotinou od tejto autorky, nemám čo porovnávať (a ani to (väčšinou:) nerobievam). Musím však hneď na úvod povedať, že toto bol naozaj výborne napísaný príbeh, ktorý mal spád, nenudil ma ani na jedinej strane a veľmi ma zaujímalo, ako sa to nakoniec všetko skončí. 

Hlavná hrdinka je v románe vykreslená ako obyčajné mladé dievča, ktoré sa pretĺka životom bez nejakých väčších emocionálnych väzieb na svoje okolie, pracuje v bare, kde je jej jedinou oporou dlhoročná kamarátka Mary. Časom však nadobudne pocit, že by chcela aj niečo znamenať, a nielen trpieť posmešné reči pre svoj výzor, ktorý umocňujú jej výrazné ryšavé vlasy. Jeden z mála, kto o ňu prejavuje skutočný a úprimný záujem je Dominik.

Jej život sa od základu zmení, keď sa nechá zlákať svojou známou z baru a presťahuje sa do krásneho, komfortného bytu, kde však až časom zistí, že nie je všetko tak, ako si predstavovala. Postupne začína podliehať pokušeniu najstaršieho remesla, keďže ju začne opantávať vidina veľkého množstva peňazí za málo "roboty". Keď si však časom uvedomí, že týmto svojim prístupom pomaly stráca aj to málo, čo ešte má, cesta naspäť do normálneho života už nie je taká jednoduchá. Všetko sa to len zhorší, keď na ňu ľudia na ulici začnú ukazovať a označovať ju za prostitútku. I napriek tomu, že sa zdá, že život jej ponúka stále nové možnosti začať odznova, nakoniec sa ukáže, že je už súčasťou kolobehu, ktorý nedokáže (a niekedy pre svoju nastupujúcu ľahostajnosť ani nechce) ovplyvniť.

"Nádej a beznádej sa u mňa zliali do jediného výrazu a tým bola ľahostajnosť. Bolo to tak pre mňa jednoduchšie. Prijímať každý deň taký, aký je, ma duševne oslobodzovalo."

Myslím si, že tento krátky úryvok z knihy hovorí za všetko. Asi je pochopiteľné, že sa v človeku, ktorý sa ocitol v takejto situácii, časom začnú biť protichodné city a pocity, ktoré sa dajú len ťažko ovládať. V rámci môjho osobného hodnotenia tejto knihy som dospela k záveru, že hoci môže byť autorke vytýkaná občasná uveriteľnosť tohto príbehu, mne osobne je to asi aj jedno :) Možno sa niekomu bude zdať ťažké odhadnúť, čo je realita a čo už je za hranicou fikcie a našej predstavivosti. Ja som sa však počas celého príbehu nad touto vecou ani raz nezamyslela, to znamená, že pre mňa to bolo natoľko uveriteľné a dokonale vykreslené, že som takéto veci vôbec nepotrebovala riešiť. 

V knihe nájde čitateľ všetko - smútok, napätie, aj celkom slušnú dávku nečakaných zvratov, ktoré nútia čítať stále ďalej a ďalej. Ak by ste však podľa názvu očakávali veľa nechutných opisov a vulgárností, nie je sa čoho obávať, zámerom knihy určite nebola prehnaná vulgárnosť, ale vykreslenie čo najvernejšieho obrazu krutého, a často aj smutného prostredia tohto "najstaršieho remesla." Určite odporúčam :)

⟹ Ak vás tento príbeh a moja recenzia zaujali, knižku si môžete kúpiť napríklad aj TU :) ⟸

Úryvok z knihy Prostitútka: 

"Keď som sa pokúsila pohnúť, telom mi prešla tupá bolesť. Áno, tam dole. Nemala som na sebe nič a na plachte bola zaschnutá krv. Inštinktívne som zašla rukou k bolestivému miestu, no okrem opuchu som si nevšimla nič nezvyčajné. Hodila som na seba župan a obzerala sa po kabelke s úmyslom nájsť mobil. Namiesto neho som však našla niekoľko použitých a dva nepoužité kondómy, fľašu whisky, pohár s podozrivou usadeninou na dne a na komode vedľa hľadanej tašky požmolené bankovky. Veľa bankoviek. Asi toľko koľko mi za mesiac príde na účet z baru. Nedokázala som sa ich ani dotknúť. Ležali tam ešte niekoľko dní, kým som sa zmierila s tým, že som ich zarobila a sú moje."